Ideál krásy rokmi niekoľkokrát schudol a opäť pribral, raz zmužnel a potom zas zoženštel.
Koho sme obdivovali kedysi a čo sa nám páči dnes? Podľa čoho súdime, čo bolo resp. čo je krásne? Aktuálnym trendom nepodlieha iba móda, ale aj ženská krása. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako sa vyvíjal pohľad na krásu?
Pripravili sme pre vás stručný prehľad jednotlivých historických období a ich vnímanie krásy.
Staroveký Egypt
Ženy v egyptskom umení bývajú často zobrazované so štíhlymi, vysokými pásmi a úzkymi bokmi. Holili si vlasy a nosili dlhé pletené parochne. Výrazný make-up (áno, už tam mal svoje korene) mal slúžiť aj najmä ako ochrana pred slnkom.
Staroveké Grécko
Staroveké Grécko malo svoje vlastné kráľovské štandardy. Zženštilé znaky, ako koža absolútne bez ochlpenia a malé (pokiaľ možno čo najmenšie) mužské prirodzenie. Nadpriemerne obdarení chlapi s chlpatou hruďou boli považovaní za vulgárnych.
Krásna žena, na druhej strane, sa nezaobišla bez hustého obočia. Obočie muselo byť neupravené a spojené. Ženy s tenkým obočím si ho museli maľovať alebo lepiť kúsky zvieracej srsti na pokožku.
Stredovek
Temný stredovek neprial ženskej kráse, cirkev ju totiž vyhlásila za diablov nástroj. Ideálom bola cnostná, skromná myška s bledou tvárou a plachým pohľadom anjela.
Kypré tvary symbolizovali materstvo. Bledá koža znamenala pracovitosť. Medzi ďalšie ideály krásy patrili blond vlasy a vysoké čelo, preto si ženy vlasy bielili a vytrhávali.
Francúzsko v 18. storočí
Biela oválna tvár, dvojitá brada a ružové líca – to najlepšie vystihuje európsky ideál krásy 18. storočia. Na dosiahnutie bledej pleti si ženy nanášali ťažký biely make-up, často vyrobený s jedovatým olovom a ortuťou. Na zakrytie jaziev po kiahňach si ženy aj muži na tvár lepili malý kúsok čiernej tkaniny.
Ženy nosili dlhé a kučeravé vlasy, väčšinou napudrované, aby získali biely alebo šedý vzhľad, parochne boli v tejto dobe mimoriadne obľúbené.
Gibsonovo dievča
Po idealizovanej krehkosti viktoriánskej dámy sa ideál krásnej ženy koncom deväťdesiatych rokov 19. storočia opäť vracia k plnším tvarom.
Ideálnu krásu tohto obdobia symbolizovalo „Gibsonovo dievča“ – symetrická tvár s mierne rozstrapatenými vlasmi, postavou v tvare presýpacích hodín a úzkym pásom zvýrazňujúcim plné prsia a široké boky.
Emancipácia priniesla zmeny
Dvadsiate roky 20. storočia priniesli zasadnú zmenu. Ženy získali volebné právo, ktoré im dodalo novú silu a energiu – a to sa prejavilo aj na ich zovňajšku.
V móde bola štíhla, až chlapčenská postava a vlasy sa strihali do krátkeho bobu. Dôraz na pás a prsia síce klesol, ženy však začali odhaľovať svoje členky či dokonca kolená.
Zlatý vek Hollywoodu
V 50-tych rokoch sa do pozornosti znovu vrátili krivky. Kraľoval bohatý dekolt, obdarené krásky ako Marilyn Monroe, Sophia Loren či Brigitte Bardot boli vzorom vtedajšej krásy a snom miliónov mužov.
Éra vyziabnutosti
Zlaté časy kyprej postavy skončili v 60. rokoch, a to najmä kvôli vplyvu modelky Twiggy Lawson. Jej extrémna štíhlosť, úzke boky, minimálne poprsie a oči „ranenej srnky“ nastavili ideálu krásy novú latku.
Extrémna štíhlosť bola čiastočne prekonaná až o dve dekády neskôr prostredníctvom ideálu supermodeliek, ktoré mali vyšportovanú atletickú postavu. Štíhlosť však stále hrala prím.
Pri pohľade na minulosť je zjavné, že v priebehu vekov boli oslavované rôzne ideály krásy. Z toho môžeme vidieť, že objektívny ideál krásy neexistuje – udáva ho skôr spoločnosť, ktorá vždy obdivuje to, čo je momentálne v kurze. Byť skutočne krásnou tak nie je v prvom rade (ak vôbec) otázkou fyzickej symetrie, ale predovšetkým vnútornej spokojnosti a vyrovnanosti.